duša
znamená vo všetkých slovanských jazykoch to isté. V češtine a polštine sa povie duše, Zdrobnená forma je duška, dušečka, dušička.
V praslovančine sa píše duš a slovo dušať znamenalo dýchať aj dúchať. Jednoducho ten, kto dýcha má dušu a kto už nedýcha, nemá dušu.
Slovania chápu dušu ako zvláštnu jemnohmotnú ale beztelesnú podstatu existencie, spojenú s konkrétnou živou bytosťou: rastlinou, zvieraťom alebo osobou, ktorá je v nej prítomná ako akýsi dvojník, prípadne samotný aktívny princíp danej bytosti, skrátka individuálne bytie. U ľudí je duša súhrn celkovej myšlienkovej činnosti, najmä uvažovanie. Duša je symbolom života. Oživuje telo a je nesmrteľná. S dušou sú spojené sny, halucinácie, mdloba. Oddelenie duše od tela sa nazýva smrť.
Duše si môžeme predstaviť ako tiene ľudí, ktoré prišli o telesnú schránku. Duše zomrelých sa z rôznych príčin, v rôznych obdobiach a v rozmanitých podobách môžu vracať do sveta živých. Vtedy ich nazývame duch, vidina, prízrak, planétnik či mátoha alebo jednoducho stratené duše. Sú to vždy konkrétne osoby. Sú buď neškodné alebo znamenajú nebezpečenstvo, ale len pre najbližšiu osobu alebo pre osobu, ktorá im v živote ublížila. Niekedy sú vo funkcii ochrannej a pomocnej, ako anjel strážny. Je možno s nimi komunikovať. Verí sa, že počas hlavných sviatkov, ako sú Vianoce, Nový rok, Veľký piatok, Trojičná nedeľa, Dušičky, sa duše príbuzných vracajú k spoločnému stolu a necháva sa im tanier s príborom a pokrm, aby sa mohli zúčastniť hostiny. Okultnými praktikami sa dajú privolať duše zo záhrobia, ale keď sa to podarí, sú takéto duše nebezpečné.
Slovania dušu stotožňujú so životom, ktorého prítomnosť sa prejavuje dýchaním. Po smrti duša vyletí z tela; predstavujú si ju v podobe pary, bieleho obláčika, motýľa, plamienka, bieleho vtáka (holuba) prípadne ako 3 biele holúbky, alebo iného vtáka (lastovička) u zlých ľudí si ju predstavujú ako krkavca, vranu, či jastraba. Duše zomrelých stúpajú hore nezávisle od toho, či bol človek dobrý alebo zlý. Rovnako ako iné formy existencie ( hmota, pole) je aj duša deliteľná.
Aby mohla duša z tela odísť, otvára sa okno pri skonávaní človeka. Duša sa po smrti ešte nejaký čas (40 dní až 6 týždňov, niekedy aj rok) zdržuje na obľúbených miestach nebožtíka alebo tam, kde má nejaké podlžnosti. Keď sa duša človeka objavuje ako ohnivý stĺp alebo ohnivý sud, vtedy ju voláme vatrenik, keď sa objavuje ako plamienok, nazývame ju bludička, svetielka a pod. V tomto čase môžu byť duše ulovené nečistými silami – loviduchmi. Duša je odprevádzaná do záhrobia rôznymi duchovnými sprievodcami. V záhrobí sú duše strážené matkou duší. V rozprávkach môže vodník schovať dušu do hrnčeka.
Jeden človek môže mať aj 2 duše, nazýva sa dvojdušník, vtedy jedna duša môže byť mora, ktorá chodí moriť teda dusiť ľudí v spánku. Každý človek má svoje „druhé ja“, duchovného dvojníka, buď je to anjel strážny alebo čert pokušiteľ, je tieňovým obrazom nášho pravého „ja“, duchovné zrkadlo duše, naše vlastné svedomie. A nočná mora sú vlastne výčitky vlastného svedomia.
Duša je nositeľkou podstaty individuálneho bytia (svojho Ja, ega). Duša sa výrazne prejavuje v srdci – pri náhlych citových prežitkoch vravíme, že nám stisne srdce. Prípadne sa prejavuje pľúcach, že nám zastaví dych. Z toho možno usúdiť, že sídli v časti miechy, ovládajúcej činnosť srdca a pľúc, teda medzi hrudnými stavcami T2 a T3.
Dušu viazanú na hmotné telo (tzv. obal duše) nazývame luz. Zdržuje sa v blízkostí kostí zomrelej bytosti a trúchli nad nimi.
Narodenie je návrat časti duše mŕtveho človeka na zem. Duša tak získa nový život v novom tele a s novým osudom. Určite ste si všimli, že v ranom detstve deti vidia aj iné duše, kým nevedia hovoriť, aj si niečo pamätajú z minulého života. Potom, ako sa naučia rozprávať, na to zabudnú.
Duša môže byť v hypnóze ovládaná iným človekom a možno ju poslať na ľubovoľné miesto zeme, do minulosti a budúcnosti. Môže byť po určitú dobu odlúčená od tela aj počas života napr. v spánku, pri ohnivej zaľúbenosti a počas extázy.
Duch je mužský princíp a duša je ženský princíp mentálneho tela. Muž je viac duch: vôľa, čin, smelosť. Žena je viac duša: prosba, cit, obava. Žena má lepší prehľad o tajomstvách duše ako muž. Duša nepodlieha logike (rozumovaniu), je nositeľkou božskej nevedomosti, je nevedomie (podvedomie) a je silnejšia ako duch.
Pojmom duš sa vyjadruje spojenie duše a ducha ako jednota citu a činu.
Duša má 3 mohutnosti:
1. vegetatívnu (výživovú) mohutnosť – usmerňuje rast a výživu tela. Človek môže na základe duševných výkyvov priberať alebo chudnúť.
Symbolom výživovej mohutnosti duše je slnečný kolovrat ako symbol duchovnej sily
2. animálnu (zmyslovú) mohutnosť – umožňuje spojenie zmyslových orgánov s dušou a zabezpečuje sebavedomie. Symbolom zmyslovej mohutnosti duše je svastika točiaca sa v smere hodinových ručičiek, nazýva sa aj zdielač.
3. duchovnú mohutnosť – tvorí myšlienky a usmerňuje duševnú činnosť. Symbolom duchovnej mohutnosti je svastika točiaca sa proti smeru hodinových ručičiek, nazýva sa aj duševnik.
Duša sa prejavuje aj ako štyri základné živly: 1. zmyslami ako zem, 2. obrazotvornosťou ako voda, 3.rozumom ako vzduch, 4. prezieravosťou ako oheň. Inak povedané, duša dáva srdcu tep, krvi teplo, pľúcam kyslík, očiam lesk, skrátka telu život.
Silnú a slobodnú dušu majú zvieratá, deti, blázni, vedmy a vedomci ale aj ľudia v stave prebudenosti ducha.
Slovania oslavujú dušu na Deň dušičiek(Zadušnica, Dušičky aj Dziady). Obradné pečivo na tento deň sa nazýva duše alebo dušičky rôznych tvarov v závislosti od regiónua slúži ako duševný pokrm. V staroslovanskej ľudovej kultúre sviatky duší predkov ( Dziady), sa konali spravidla štyrikrát do roka: na jar rámci veľkonočných sviatkov, nazývala sa Navský velikdeň, v lete ako Radunica dňa 25.júla, na jeseň ako Zadušnica, ktorá do kresťanskej cirkvi bola prevzatá na deň 2. novembra ako Dušičky až v r. 1006, a v zime v rámci vianočných sviatkov.
Prenesene duša je aj jadro veci, vnútro napr. duša stromu, duša domu, duša stroja, duša huslí, duša lana, duša sveta. Môžeme teda o takýchto predmetoch hovoriť ako o oduševnených veciach. Takže duša napĺňa oduševnením celý svet. Vnútro nafúkané vzduchom napr. pneumatiky vozidiel, lopta, sa tiež nazýva duša. Je to odvodené od slova vzduch, vzdušný. Pneuma po grécky znamená duch. Svoje vedomosti, skúsenosti a pocity človek zapisuje do neživých predmetov, napr. na papier, stenu, skaly, do elektronických zariadení, čím do nich vtláča dušu. Ich čítaním prechádzajú znovu do človeka( a to nezávisle od času, kedy boli napísané), a vyvolávajú v ňom pocity zapisujúcej osoby. Symboly, obrazy, erby, zástavy sú neživé predmety a dokážu povznášať ducha. Takýmto spôsobom oduševnené neživé predmety aktívne ovplyvňujú osoby a deje. Takže aj neživá hmota má dušu vo forme latentného (utajeného) života.
V ezoterike je duša totožná s astrálnym telom. Funguje najčastejšie ako energetická formácia oživujúca fyzické telo.
Podľa slovanskej kozmologickej predstavy duša človeka sa prejaví ako hviezdička – iskra nebeského ohňa, ktorú Boh rozsvieti pri narodení dieťaťa na nebi a zhasne ju, keď človek zomrie. Takže koľko je duší na zemi, toľko je hviezd na nebi. Takto Boh dáva očiam iskru, krvi oheň a celému telu životné teplo. Oči sú zrkadlo duše.
Starí Slovania považovali padajúcu hviezdu za stopu zosnulej duše. Z toho vznikla povera, že ak si v tom momente niečo želáme, tak naše želanie cez toto otvorené miesto na nebi sa dostane k Bohu a bude naplnené. Básnici oblohu s hviezdami nazývajú nebeský včelín a dušu nazývajú včielka. Preto sa včely považujú za boží hmyz.
Vlastnosti duše sa prejavujú v slovenskom jazyku nasledovne:
V piesňach a osloveniach sa často objavuje spojenie: duša moja, duša dobrá, drahá duša, živá duša vo význame živá osoba. Hovorí sa, že ak sa niekomu čká, spôsobuje to duša, ktorú niekto spomína.
dušovať sa, zadušiť sa, prisahať : „na moju dušu“, na dušu sa zaveriť znamená potvrdiť pravdu
dúšok je množstvo nápoja vypité na jeden hlt, teda medzi nadýchnutiami; piť plným dúškom znamená piť súčasne s dýchaním
Duša ako sídlo citových prežitkov je vyjadrená v slovných spojeniach: cítiť v duši žiaľ, radosť; raniť dušu niekomu znamená spôsobiť zármutok; odľahlo mu na duši znamená uľavilo sa mu, uspokojil sa; mať pokoj v duši, mať dušu na svojom mieste znamená byť uspokojený, spokojný; duša mu piští po niečom znamená za niečím vášnivo túži; uraziť niekoho do hĺbky duše znamená veľmi uraziť; prirástlo mi to k duši znamená obľúbil som si to; to vychádza z duše znamená, že je to celkom úprimné; vyložiť dušu na dlaň znamená byť celkom úprimný; mať dušu zapálenú za niečo znamená byť nadšený
Duša ako sídlo myšlienok je vyjadrená v slovných spojeniach: mať niečo na duši znamená myslieť na niečo; vidieť, nahliadnuť niekomu do duše, až na dno duše znamená vedieť o myšlienkach, úmysloch niekoho; čítať niekomu z duše znamená vedieť, čo má na mysli, čo zamýšľa; hovorí mi z duše znamená hovorí to, čo i ja mám na mysli; byť jedno telo a jedna duša znamená zhodovať sa v činoch a myšlienkach
Duša ako nositeľka života a zdravia je vyjadrená v slovných spojeniach: vypustiť, vydýchnuť dušu, vypľuť dušu znamená umrieť, skonať; vytriasť dušu z niekoho znamená usmrtiť, zabiť; striehnuť niekomu na dušu znamená netrpezlivo čakať, kým umrie; mať dušu na jazyku, na vlásku, na nitke znamená byť blízko smrti, umierať; duša sa ho už ledva drží znamená je na umretie; duša chodí doň iba spávať znamená je telesne veľmi slabý, chorý; chudobný na duši znamená duševne obmedzený; duševnými chorobami sa nazývajú psychické poruchy, duševné trápenie možno spôsobiť psychickým nátlakom a týraním
Priamy súvis s dýchaním vyjadruje spojenie bežať ako bez duše čo znamená veľmi rýchlo a bez zadýchania sa.
Duša ako nositeľka charakterových vlastností je vyjadrená v slovných spojeniach: má čiernu či hriešnu dušu znamená zlý človek, zapredať svoju dušu znamená nečestne konať; upísať svoju dušu čertovi znamená konať zlé skutky; falošná duša je falošný človek, má čistú dušu znamená dobrý človek, veľkodušný človek znamená šľachetný človek, dal by mu i tú dušu znamená, že je veľmi žičlivý. Čistá duša sa považuje za ľahkú dušu, hriešna duša sa považuje za ťažkú dušu a spôsobuje ťažkú smrť.
Duša ako nositeľka podstaty je vyjadrená v slovných spojeniach: vštepiť si do duše znamená zapamätať si; klásť na dušu znamená zdôrazňovať, dôrazne prikazovať; vravieť, hovoriť niekomu do duše znamená dohovárať, karhať; robiť niečo z duše, z hĺbky duše znamená robiť zanietene; vliať svoju dušu do niečoho znamená vložiť do nejakej práce všetky osobné kvality; položiť dušu za niečo znamená obetovať sa za niečo; robiť niečo o dušu znamená robiť zo všetkých síl;
duch, duh
lat. spiritus, angl. ghost,
U Slovanov je slovo duch totožné so slovom boh a slovo duchovno je totožné so slovom božstvo. Duchovia sú beztelesné esencie prírodných úkazov alebo ľudských vášní, ktoré majú rôzne zosobnené podoby. Slovanskí duchovia sú dobrí, sú však schopní robiť aj krutosti. Aj bohovia lásky môžu byť zlomyseľní teda zlosynovia. Medzi duchovné bytosti patria božstvá ako všeobecný názov pre dobrých aj zlých duchov, anjeli ako strážni duchovia a čerti ako zloduchovia. Symbol duchovnej čistoty a harmónie sa nazýva duchobor.
Predpokladá sa, že duchovia sa nachádzajú najmä na určitých miestach, v objektoch alebo pri ľuďoch, s ktorými sa v živote spájali, takže celý svet je zaplnený týmito neviditeľnými bytosťami. V určitých prípadoch môže duch nadobudnúť viditeľnú podobu a vtedy ho nazývame mátoha, vidina, prízrak, démon. Hmotná napodobnenina ducha sa nazýva fetiš, amulet, talizman, idol.
Z rímskej mytológie boli prevzatí duchovia miest lokálni duchovia (genius Loki)– sú duše ľudí, ktorí boli nespokojní so svojou smrťou, sú trojakého druhu:
1. obete nepotrestaných zločinov; zjavujú sa svojim vrahom tak dlho, až je páchateľ odhalený a potrestaný alebo sami duchovia páchateľa prenasledujú, kým sa neprizná, nezblázni alebo sám nepotrestá
2. duše zabitých, ktorých neprijalo záhrobie a potulujú sa svetom buď v ľudskej alebo zvieracej podobe (pes, vlk, mačka, havran alebo ohavná zvieracia potvora) niektoré z nich musia strašiť dovtedy, kým ich niekto neoslobodí tým, že poďakuje za ich pomoc, odpustí im a pod.
3. duše samovrahov, ktorým bolo zakázané opustiť tento svet
Zo staronordickej mytológie boli prevzatí duchovia elementárni , elementárovia. Sú to duchovia oživujúci ríšu 4 hlavných živlov: gnóm je duch zeme, sylf je duch vzduchu, undina je duch vody, salamander je duch ohňa. Do slovanskej mytológie prešli ako kráľ podzemia, kráľ vetrov, kráľ mora, kráľ času. Každá časť prírody je oživená duchom, aj dnes sa hovorí: „steny majú uši“, „stromy, kamene hovoria“ , „ hory majú oči“. Títo duchovia nie sú zaťažení žiadnymi morálnymi normami.
Z filozofických prúdov boli prevzatí duchovia pocitov (emócií), Emócie sú pocity duše. Každý duch emócie má svoj protiklad, príjemný pocit / nepríjemný pocit. Duchov pocitov rozdeľujeme do 3 skupín : 1. radosť, potešenie, šťastie – smútok, žiaľ, nešťastie, 2. ľútosť, súcit – hnev, nenávisť, 3.odvaha, hrdosť – úzkosť, strach. Každý duch pocitov sa člení na stupne intenzity: napr. obava, strach, zdesenie, hrôza
Z modernej doby možno uviesť aj duchov činností, ako napr. duch byrokracie, duch komunikácie, duch zmierenia, duch obratnosti, duch žatvy a pod.
Duchovia mŕtvych odovzdávajú živým pokyny v snoch. Duch je stelesnený tieň alebo zjavená duša osoby. Duchovným zrkadlom duše je naše svedomie.
Medzi Slovanmi pretrváva viera, že duša mŕtveho do 40 dní po smrti blúdi po svete alebo dožíva v blízkosti svojich blízkych ako duch, ktorým môže pomáhať aj ubližovať. Až po tomto čase odchádza do záhrobia. Priveľký smútok a túžba za mŕtvym môže zdržiavať odchod duše do podsvetia, vtedy je duch vždy nepriateľský voči živým.
Tak ako hmota podlieha vývoju, aj duchovno podlieha vývoju. Semená duchovna v minulosti klíčia v súčasnosti a rastú v budúcnosti.
Merná jednotka ducha je radosť a šťastie.
V ezoterike je duch totožný s mentálnym telom. Existuje ako informačné jadro, ktoré je základom všetkých vlastností ľudskej psychiky.
Významným slovanským duchom je duch predkov rodu (Rod). Duch predkov rodu jezákladná funkčná jednotka dedičnosti, ktorú dnes nazývame gén. Uctieva sa pri každej rodinnej oslave ako sú narodenie, svadba a pohreb.
Duchov oslavujeme na Sviatok Ducha, ktorý je 50 dní po Veľkej noci (gréc. pentecoste = päťdesiatnica). Je to oslava ducha predkov rodu. Duch slovanskej spolupatričnosti sa nazýva slavizmus. Duchovné Slovanstvo však nie je vecou národnosti, ale vecou ducha (J. Kráľ).
Sviatkom Ducha končia Turice od r. 33 (Sk 2,1), obrady sa presúvali na najbližšiu nedeľu, na hroboch sa zapaľovali svetielka (kahance) urobené z vajcových škrupín alebo chlebovej kôrky, naplnené olejom. Do sviatku Ducha môže byť ešte stále chladno, z čoho vzniklo porekadlo: Do Ducha nepúšťaj sa kožucha.
Vlastnosti ducha sa prejavujú v slovenskom jazyku nasledovne:
Duch ako sídlo vnútorného sveta je vyjadrený v slovných spojeniach: predstaviť si v duchu, smiať sa duchu, mať bojovného ducha znamená byť odvážnym, klesnúť na duchu znamená stratiť odvahu, byť chudobný duchom znamená byť psychicky obmedzený, dať sa do služieb ducha znamená oddať sa duševnej práci
| Duch ako prejav schopností je vyjadrený v slovných spojeniach: mať umeleckého ducha, mať športového ducha, mať obchodného ducha, mať bystrého ducha, je duchovne vyspelejší, Duch ako prejav vedomia je vyjadrený v slovných spojeniach: duch doby, v duchu priateľstva, v duchu zásad, v duchu zákona, vládne jednotný duch, venuje sa duchovnej ceste Duch ako zosobnenie duše je vyjadrený v slovných spojeniach: lesný duch, duch pohoria, duch rieky, jazera, banský duch, poľný duch, dobrý alebo zlý duch, je posadnutý zlým duchom, chodiť ako duch znamená chodiť potichu, hodina duchov znamená polnoc, duch svätý ako božská osoba Aj perinu , prikrývku na spanie naplnenú páperím, nazývame duchna. Kedysi ľudia v noci nekúrili, aby sa neudusili spalinami z nedokonalého spaľovania. A tak, aby im nebolo chladno, dúchali si pod perinu a z toho vzniklo pomenovanie duchna. Prezentácia je na https://www.youtube.com/watch?v=Ixcg8hddPxE |
