Viera je rozumovo neodôvodnené presvedčenie, je medzičlánkom medzi nevedomosťou a poznaním. Javy, vymykajúce sa súdobému vedeckému poznaniu, sa vo viere pripisujú pôsobeniu nadprirodzených síl. Viera vychádza  len zo subjektívneho cítenia ľudí.

 Lenže toto subjektívne cítenie sa stalo akosi objektívne. Viera motivuje ľudí prekonať osobný egoizmus, žiť  pre niečo vyššie a významnejšie, než sú oni sami.

Cirkev označuje mýty, ktoré sú mimo sústavy vlastného náboženstva, za povery. Medzi náboženskou vierou a poverou však nie je rozdiel.

Našťastie rad mýtov sa uchoval v ľudovej viere, popri oficiálne prijatých mýtoch do náboženstva.

Náboženstvo je vierovyznanie, forma spoločenského vedomia založená na viere v nadprirodzené bytosti a existenciu nadprirodzeného sveta, na viere v zázraky. Je to odraz prírodných a spoločenských síl v mysliach ľudí.

Kult  (lat. = úcta) je náboženské uctievanie, zbožňovanie, bohoslužobné úkony, bohoslužba. Je to sústava úkonov, ktoré sú prejavom viery. Pozostáva z modlitieb (zariekaní), piesní, obetí, magických úkonov, gest a pod. Uctievajú sa nadprirodzené bytosti a zosnulí predkovia. Do kultu sa preberali  božstvá vládnucej triedy. V čele slovanských kultov vždy boli najmä hospodárske záujmy.

Je názor, že slovanská viera bola v zárodku „poštípaná „ kristianizáciou“ a mohla sa naplno rozvinúť len pod pláštikom kresťanstva. Nie je to celkom správny názor, lebo obe viery sa vyvíjali súčasne a vzájomne sa dopĺňali. Slovanská viera však nenadraďuje človeka nad iné živé tvory (zvieratá, rastliny) ani ho nepodraďuje božstvám ale uznáva vzájomné spolužitie všetkých.

Slovanské pôvodné duchovno nie je slepá viera ale uvedomelé poznávanie.

Slovania sa obracajú na božstvá (velebia božstvá):

slávením – veselým oslavovaním slovom, piesňami a tancami

jasaním, svietením (svätením) – pálením faklí, pochodní, vatier a kahancov

žehnaním (spaľovaním) – pálením slameníkov, pňov, bylín na vykiadzanie

krstením (kúpaním) – polievaním sa vodou

plesaním  – plieskaním dlaňami alebo bičom

láskaním  – ľúbením a milovaním sa mládeže

vďakyvzdaním – ďakovaním za úrodu, jedlo a dary

obetovaním, hodovaním (jedlom – obedovaním) – usporadúvaním hostín

blahoželaním – prianím toho najlepšieho blaha svojim blízkym

chorovodmi  – kolovým tancom

kolísaním, hojdaním – hojdaním sa na lanových hojdačkách alebo prevažovacích hojdačkách, pričom sa obracali na božstvá pozdravom: „Hoja hoj!“, niekde „Hola hej!“.

Oslava slovanských božstiev nie je fanatická viera ale životný štýl.

Slovanská viera nie je umelá. Na rozdiel od umelých medzinárodných náboženstiev nemá žiadneho zakladateľa, hlavného učiteľa a zákonodarcu. Slovanská viera vyjadruje slovanského ducha. Slovanská viera je živel zodpovedajúci nálade slovanskej duše, slovanskému chápaniu sveta a cítenia. Slovanská viera je prorocký cit, žijúci niekde v srdci každého z nás. Z toho vychádza nepochopiteľnosť slovanskej duše, pred ktorou mĺknu neslovanské civilizácie. My Slovania sa rozvíjame podľa svojho vnútorného zákona, ktorý je nepredvídateľný pre cudzincov.

Slovanská viera je spôsob života a smrti zodpovedajúci slovanskému charakteru, slovanskému životnému štýlu.

V iných krajinách ľudia hľadajú šťastie, ale v slovanských krajinách hľadajú Pravdu. Amerika je vzorom pre tých, ktorí nedokážu byť Slovanmi. Preto nás nemajú radi, lebo my sme pre nich stále a trápne napomenutie o ich vlastnej nepodstatnosti. Slovania vedia, že treba rozvíjať svoj talent, tešiť sa z toho, čo človek dokáže a bude šťastný.

Slovanská viera je prírodný zdroj duchovnosti. Neprejavuje sa poslušnosťou v cirkvách, ale ako uvedomelý morálny potenciál.

Slovanská viera  nie je v tom, ako prinášať obete Perúnovi alebo inému božstvu. Je to celostná múdrosť, v ktorej sa spája svetlo rozumu s teplom srdca a dobročinnosťou rúk.

Slovania neboli spokojní s ateizmom, pretože pociťovali duchovnú prázdnotu. Nie sú spokojní ani s celosvetovým náboženstvom či euro-americkými zákonmi, lebo pri nich pociťujú vnútornú neslobodu. Slovania si slobodu najviac vážia, preto nebolo otrokárstvo u Slovanov, hoci vznikli v časoch otrokárstva.

Slovanská viera bráni človeku nechať sa strhnúť do plytkej konzumnej spoločnosti. Núti človeka nájsť seba samého vo vzťahu k morálnemu prvku (láske), etike (neubližovaní si) a estetike (kráse).

Slovanská viera učí človeka, aby sa správal  podľa toho, čo vníma ako správne, dobré a spravodlivé.

Vedie ľudí k tomu, aby boli úctiví, dobrotiví, milosrdní, obetaví, srdeční, spolupatriční, k hosťom prívetiví, vľúdni a pohostinní, aby boli  bez pýchy, pravdovravní bez falše, bez farizejskej spravodlivosti,  bez pochlebovania a ohovárania v reči.

Slovania majú 5 vlastností: ľudskosť, pracovitosť, morálnosť, tvorivosť, veselosť. Lenže nestačí sa narodiť ako Slovan, k slovanstvu sa treba vypracovať, vycibriť v sebe tieto vlastnosti. Sami si musíme vybudovať v sebe ten svoj Velehrad, to za nás nik neurobí. Duchovné Slovanstvo teda nie je vecou národnosti, ale vecou ducha (J. Kráľ).

Niet slovanského nacionalizmu, je len slovanský mravný charakter, vyjadrený heslom: Za rovnosť bohov, za slobodu národov, za bratstvo štátov.

Slovania majú byť bojovníci dobra. Poslaním Slovanov je nebáť sa postaviť zoči – voči pravde, aj keby to ako pálilo, aj keby nám z nej vyschlo v ústach.

Slovanská viera je postavená na rovnováhe vnútornej, duševnej, a vonkajšej, na rovnováhe medzi človekom a prírodou.

Táto viera je prirodzená a nemusíte byť pohanom, aby ste ju zdieľali ako životný štýl. Životný štýl, ktorý  neohrozuje  prírodu, pretože akékoľvek božstvá chápe len ako výsledok prírodných javov.

Novopohanstvo, ktoré sa snaží o návrat ku predkresťanským tradíciám, sa nesmie vyhýbať svojmu včleneniu do moderného sveta. Potrebuje priestory v centrách miest, ktoré sú určené na oslavu božstiev, kam prídu ľudia v bežnom civilnom oblečení. Inak sa samo vyčlení na okraj spoločnosti. Je možné myslieť na zjednotenie, avšak nie s minulým, ale s budúcim.

 Ak duchovno nie je pre človeka ústredným motívom a svetlom jeho života, tak to nie je žiadne duchovno, ale len kratochvíľa.

Vyhľadávajme staré slovanské obyčaje a riekanky, skúmajme ich a vysvetľujme podľa nových poznatkov, podľa vlastného svedomia, lebo v nich je zrozumiteľne vyjavené tajomstvo viery a života. Naše kultúrne bohatstvo, počnúc porekadlami a končiac dramatickou tvorbou, má plnosť ducha.

Neklaňajme sa modlám, ani peniazom. Nevysedávajme zbytočne v chrámoch, pohostinstvách a pred televízorom. Pracovitosťou a učením sa k Bohu najviac priblížime. Uvedomme si, že nevedomosť a lenivosť je Bohom najviac trestaná.

V jazyku Vašich matiek uchovajte slovo na oltári božom. Každý nech rozvíja svoj materinský jazyk a zvyklosti otcov, lebo len tak sa naplní zložitá mozaika božskej pravdy. Nezáleží na tom, akým menom budeš svojho boha nazývať, dôležité je to, aby si sa k nemu obracal jazykom, ktorý Vás naučili matky, vtedy sa budeš obracať priamo na Stvoriteľa.